Hneď na začiatku by sa patrilo napísať, že ekonomika je môjmu srdcu blízka asi tak ako pre Billa Gatesa Linux, takže sa nebudem hrať na frajera ovládajúceho príslušnú oblasť ľudského poznania, ktorá sa točí okolo peňazí, hospodárenia a vôbec, ale pôjde skôr o akúsi úvahu, pár logických postrehov a tak.
Trhová ekonomika ako taká nie je nápadom hodným zavrhnutia. Ale ako to v konečnom dôsledku býva, nápad dobrý, realizácia pokrivkáva.
Základom trhovej ekonomiky je zdravé konkurenčné prostredie, v ktorom sa snaží viacero firiem ukojiť spotrebiteľove chúťky. A práve títo spotrebitelia predstavujú určitý nátlak na firmy, od ktorých žiadajú čo možno najkvalitnejšie produkty za prijateľnú cenu. To by malo z konkurenčnej súťaže vyradiť špekulantov a celkovo posúvať laťku kvality stále vyššie.
Áno, v takom prípade môžeme hovoriť, že trhová ekonomika skutočne pracuje v prospech spoločnosti. Tak kde je potom problém? Problém je v tom, že práve tento predpoklad splnený nie je. Aby mohli spotrebitelia vyvíjať nátlak na kvalitu, musia byť dobre oboznámený s tým, čo je na trhu, čo vlastne kupujú. Ale kde vezmú informácie tohoto charakteru?
Zo všetkých strán na nás útočí reklama, ktorá nám hovorí, aké produkty sú na trhu. Ale reklamu zadávajú samotný producenti, ktorým ide hlavne o zisk. Obsahuje psychologický nátlak na kúpu produktu, polovičné informácie (často dokonca nepravdivo prehnané či skreslené), orientované len na predaj, ale nie na to aby informovali konzumenta o tom najpodstatnejšom. (viac v článku Vplyv reklám na spoločnosť)
Kde sa má človek dozvedieť, aká je životnosť produktu, ako ovplyvňuje jeho zdravie či životné prostredie, čo všetko je do ceny zahrnuté a celkovo ako môže tento produkt v negatívnom zmysle tiež ovplyvniť jeho život?
Ak by toto všetko prípadný kupec vedel, dvakrát by si rozmyslel, či sa mu vôbec daný produkt oplatí kúpiť. A takto uvedomelý ľudia už skôr môžu tlačiť na výrobcov (resp. poskytovateľov služieb) ku kvalite, nemyslíte?
Trhová ekonomika v stave, v akom je dnes rozhodne v prospech spoločnosti nepracuje. Pracuje len v prospech šikovných špekulantov, ktorý zrejme kašlú na budúcnosť. Pre nich je dôležité, aby sa hlavne mali dobre, aby pôsobili dôležitým a nenahraditeľným dojmom a aby sa tento stav nezmenil. Nakoľko majú potrebné finančné prostriedky, nie je pre nich problém ovplyvňovať zákony v ich prospech. Ak sa niekto pokúsi im tieto vymoženosti vziať, začnú vykrikovať o porušovaní ľudských práv, prípadne vedia zariadiť veci tak, aby si to najskôr odskákali tí ostatní. Stačí argumentovať vyššou nezamestnanosťou (ak sa menej vyrába, je potrebných i menej zamestnancov) a spoločnosť im to zožerie a ešte ich aj podrží.
Príklad dvoch výrobcov (napr. obuvi):
Prvý Výrobca sa orientuje na kvalitu. Jeho výsledný produkt je teda drahší (aj keď sa snaží čo najviac stlačiť ceny), ale životnosť takých topánok je cca 5 rokov. Druhý Výrobca vyrába šmejd, ktorý ako tak vydrží tie dva roky. Náklady na výrobu jedného páru sú rozhodne nižšie, čiže si môže dovoliť predávať to lacnejšie. No aj keby tento Druhý Výrobca zdvihol o čosi cenu jedného páru (stačí, ak je jeho tovar len o pár stovák lacnejší ako topánky Prvého Výrobcu), čo urobí väčšina nakupujúcich, keď príde do obchodu? Siahne po tej lacnejšej alternatíve.
Prečo? Lebo kupujúci zväčša nemajú šancu si zistiť, ktorý produkt je vlastne kvalitnejší.
Výsledkom sú vyššie zisky Druhého výrobcu, ale aj väčšie množstvo odpadu, väčšie mrhanie prírodných zdrojov, mrhanie ľudskou prácou. V prospech Druhého výrobcu hovorí i fakt, že ľudia musia častejšie meniť obuv a teda je menšia pravdepodobnosť, že sa trh nasýti. Druhý výrobca si môže z väčších ziskov zaplatiť podmanivejšiu a masovejšiu reklamnú kampaň, kým Prvý výrobca speje ku krachu, alebo dostane rozum a namiesto v prospech ľudstva bude hľadieť skôr na vlastnú peňaženku. V tomto svete bohužiaľ iná možnosť ani nie je.
Tak čo, ešte stále si myslíte, že trh v takej podobe, v akej je dnes všetko vyrieši?
Komentáre
aké objektívne
máš
Celý vtip je v tom, že trh je sociálne slepý, cieľom každého účastníka je čo najviac zarobiť na úkor toho druhého. A tým sa nevyrieši všetko. V podstate máš pravdu, ale povedanú miestami nepresne :)
reakcie
RE thieff: dosť chodievam peši a nekupujem zrovna u vietnamcov. Možno mám práve šťastie na tie nepodarky, ale i tak sa mi zdá, že tie boty už nevydržia, čo kedysi. Topánky boli samozrejme len príkladom, podobné tendencie sa dajú vidieť i inde. Kedysi sa opravovalo, dnes sa vymieňa... a to čoraz častejšie. Preto je namieste sa spýtať, komu to vyhovuje a aké sú následky.
RE
Tu ide o hlboké nedorozumenie
Trh rieši len a len jedno: rozdelenie zdrojov, ktoré spoločnosť vyprodukuje, a to rieši dokonale, nech už do toho zasahuje štát, alebo je trh úplne slobodný.
Trh (a tým aj trhová ekonomika) nie je vynález niekoho, je to mechanizmus, ktorý vznikol od toho momentu, ako si začali naši predkovia vymieňať svoje produkty. V tom momente vznikli aj zákonitosti trhu.
Tvoj príklad je perfektnou ukžkou dokonalého fungovania trhu. Výrobca, ktorý zvolil stratégiu lacných a menej kvalitných výrobkov, uspokojuje segment trhu, ktorý uprednostňuje presne tieto vlastnosti tovaru. Výrobca, ktorý uprednostnil kvalitu, čo zančí vyššiu pridanú hodnotu tovaru a vyššiu cenu, má menší zisk. Trh vyriešil úplne dokomnale vzžah medzi ponukou a dopytiom na trhu. Po čase sa časť sklamaných zákazníkov prvého výrobcu presunie napokon k výrobcovi druhému a segmenty trhu sa prerozdelia. Aj zisky výrobcov. Trh opäť dokonale odráža preferencie zákazníkov.
Úlohou trhu nie je chrániť zákazníka, alebo robiť sociálnu politiku. Trh však rovnako neosobne, ako v iných situáciách, potrestá každú aktivitu, ktorá zvyšuje cenu výrobkov v mene ekológie, alebo sociálneho inženierstva štátu.
Napríklad ak sa stanoví minimálna mzda, aby boli zamestnanci chránení pred nízkymi mzdami, tak sa automaticky stanoví najnižšia cena práce, čím sa umelo zvýši cena všetkej práce na trhu, a kedže cena práce je súčasťou nákladov, automaticky sa zvýšili ceny na trhu. V konečnom d§sledku sa nič nevyriešilo, pretože za tú minimálnu mzdu človek kúpi rovnaké množstvo tovaru, ako by kúpil, keď by mu dal zamestnáveteľ neregulovanú mzdu. Jediné, čo sa vyriešilo bola popularita politka u neznalej masy voličov. Trh opäť vyriešil vzťah ponuky a dopytu dokonale a bezozvyšku.
daimonion
hlas10
Čo sa týka samotného trhu, ak si pozrieš môj blog, ja sa zaoberám hlavne evolúciou a trh považujem za jeden z mémických ekosystémov, takže vec posudzujem z pozícií mimo ekonomických teórií. Z toho pohľadu trh vždy funguje efektívne, pretože vždy NEJAKO rozdelí zdroje v procese smeny produktov a v tomto procese im stanovuje hodnoty, teda produkty hodnoty nemajú predtým. A tak je jedno, či je štát, alebo nie, v konečnom dôsledku pôsobí ako pridaná hodnota tovaru (napríklad daň), za ktorú si účastníci smeny zaplatia. Takže vlastne si myslím to čo von Hayekovci. Aspoň mám ten dojem, oprav ma, ak sa mýlim.
Na rozdiel od nich však viem, že žiaľ štát musí byť, preto musí byť aj inflácia aj veľké hospodárske cykly a iné svinstvá z pohľadu ekonómie. Pretože štát je mémový komoplex, ktorý je už natoľko oslobodený od pôvodnej formy ľudskej svorky, teda lovecko-zberačskej tlupy, že všetky formy jeho existencie sú už úplne nezávislé od želaní jedincov, ba práve naopak, jedinci sú v domestikovanej forme našej globálnej civilizácie úplne závislí od štátov. Štáty sa stali nástrojmi globálnych tokov informácií (teda aj ekonomických zdrojov) a kritika Hayekovej školy voči štátu je v podstate forma sociálneho inženierstva, ktoré nikdy nefungovalo a možno ani nikdy nebude fungovať. Takže z pohľadu môjho sú aj tí najliberálnejší ekonómovia v niečom rovnakí, ako tí najsocialistickejší - vytrhávajú javy zo súvislostí a na tom budujú svoju predstavu ako pomocou sociálneho inženierstva urobiť spoločnosť "lepšou".
Pritom platí akási podoba panglossizmu, teda, žýe evolučné procesy vytvoria vždy najoptimálnejšie štruktúry v danom časovom úseku, teda že vždy žijeme v najlepšom z možných svetov.
Ekonómia nikdy nemôže byť vedou o ľudskom konaní. Ak to niekto tvrdí, tak má kognitívne disfunkcie. Ekonómia nemá nástroje na to, aby dokázala aspoň približne popísať ľudské konanie. Celé konanie človeka zúži iba na fenomenológiu komunikácie v prostredí deľby práce. A to je len jeden svet z možno tísov iných, ktoré všetky súčasne fungujú. Pre ekonómiu prichádza jedinec na trh s motiváciami, ktoré už ekonómia nemá ako vysvetliť - iba predpokladať. A preto sú tie neustále hádky o tom, nakoľko je človek kooperatívny, nakoľko sebecký, či altruistický a podobne. A v každom z týchto parametrov (z pohľadu ekonómie) malý posun znamená novú ekonomickú školu.
ešte doplnok
Takže ak rakúska škola predpokladá jedinca, ktorý dokáže slobodne meniť preferencie, tak sa hlboko mýli.
Ale to len tak na ilustráciu
Daimonion2
http://libinst.cz/osobni/sima/data/OS_12_01.pdf
Dalej nesuhlasim, ze sa preferencie cloveka v case nemenia. Podla poslednych psychologickych studii ma clovek niekolko vrstiev vedomia a jedna z nich su naozaj vrodene vlastnosti a naucene reflexy. Ale to co si tu opisal je skor Freudovska psychologia. Ja napr. pochadzam z prostredia, ktore sa vyznacuje socialnym zmyslanim, aj moji rodicia su ucitelia a odporcovia USA. A ja sam som sa rozhodol ist do USA a tento rok tam idem uz 3x a vcelku som si USA oblubil. Takze som scasti zmenil svoje nazory.
Ako som uz napisal trh nastoli rovnovahu vzdy, ale otazkou je za akú “cenu”(transmisný mechanizmus) a či je táto rovnováha aj efektívna, prípadne vnímaná väčšinou ako spravodlivá. No a v ponati rakuskej skoly sa preferencie menia, pretoze existuje tych "niekolko percent" vlastneho myslenia kazdeho z nas, a to sa nazyva spotrebitelske chovania. Rakuska ekonomia sa ho ale nesnazi vysvetlit, len hovori ze sa meni a nemusi byt stabilne.
Inak sa tvoje nazory v mnohom podobaju mojim, aj ked nie vo vsetkom s tebou suhlasim. Ja som tu totiz chcel striktne oddelit myslenie rakuskej skoly a taktiez vysvetlit rozdiel pozitivnej ekonomie, ktora popisuje fungovanie trhu voci politickej ekonomii.
Pekny den.
ale veď hovoríme to isté len inými slovami
Moje zdúvodnenie nebolo filozofické, ale memetické - to len taká malá poznámka.
Nikde som nepovedal, že sa preferencie človeka v čase nemenia. Menia, ale len málo o tom bol môj komentár a aj prečo je to tak. A prečo je tomu tak je z popísané nie freudisticky, ale z pohľadu evolučne a vývojovej psychológie. A to sú práve tie oblasti psychológie, ktoré sú dôslednými kritikmi freudizmu a iných behaviorálnych psychológií. Tvoj príklad o sebe a svojej rodine nesvedčí ničomu, nanajvýš ak tomu, že sa neorientuješ v spomínanej oblasti. Ale to je v poriadku. Nemalo to byť témov týchto komentárov.
Ja osobne som skôr nepriateľ zásahov štátu do ekonomiky a vlastne ako každý skutočný evolucionista som liberál. Aj keď nie fanatický :)
RE Daimonion
To ci stat existuje alebo nie, zasadne ovplyvnuje efektivitu trhu, nie to, ci trh nastoli rovnovahu. Tu nastoli vzdy. Ale, co sa tyka tej efektivity, predstavme si napr. statnu investiciu vo vyske 1 mld. SKK. Za urcitych podmienok asi vytlaci z trhu sukromnu investiciu, pretoze kapacita trhu s kapitalom je obmedzena. A stat je tvorcom pravidiel hry, nie klasickym trznym subjektom. Mozno polka investicie sa strati v hlbinach statneho rozpoctu a nakrmi byrokraciu. Preto odlisnost v efektivite. Nehovoriac o tom, ze statne investicie su vacsinou v oblastiach, kam by sukromnik neinvestoval. Aby bol zastupeny trzny zaujem, to by musel existovat na tuto investiciu verejny zaujem a ten podla mna neexistuje. Existuje len tyrania vacsiny a monopol statu na nasile. Btw. Som ti odpovedal na poznamky k mojmu clanku a dakujem za komentare.
V niecom sa zhodneme, v niecom nie.
To, ze sa preferencie menia pomaly je OK. S tym s tebou suhlasim. Ale predtym si napisal:"Ak rakúska škola predpokladá, že človek nefunguje ako stroj, ktorý má nemenné preferencie, tak to je typická ukážka toho, ako ekonómia nemôže niečo povedať o ľudskom konaní, ale môže iba vychádzať z nejakých predstáv o ňom." Mozno si to len zle formuloval a ja zle pochopil...
Prepac, ale si napisal:"Ak hotového človeka presadíš do inej kultúry, nikdy sa jej neprispôsobí, dokonca ani jeho priami potomkovia nie, pretože niektoré moduly sú už prispôsobené prostrediu jeho predkov." A o tom bol moj priklad. Nech sa paci, necham si to vysvetlit, mozno sme sa znovu zle porozumeli. Ak si to myslel tak, ze sa vo mne stale bude nieco vzpierat, tak ok. Ale to neznamena, ze sa neprisposobim.
Dalej mi tvoj prispevok proste vyznel, akoze clovek je len zmes genov, preto som pouzil pojem Freudovskej psychologie. Podla mna ma clovek niekolko vrstiev vedomia a preto sa moze scasti prisposobovat a sam premyslat.
Dobru noc
fujtajbl