Nenormálny blog

Svižným tempom po koľajach
rýchlik vpred sa rúti,
v jeho vozňoch prepchávajú
sa lenivý žrúti.

Kosti z kuriat odhadzujú
z otvorených okien,
aby bedač nenažraná
nevypadla z noriem.

Fachá rýchlik po krajine,
bordel po ňom ostal,
bez oddychu, bez prestávky,
by ho pes neošťal.

V predu dáky roboši
odkladajú lopaty,
za kus žvanca serú na to
chcú zas vyššie výplaty.

rýchlik gniavi masy verných
uniká pred veľkou biedou
okná máme zatemnené
cestujeme prvou triedou.

V predu dáky roboši,
šíria sa z nich pachy,
Ten most bude, jasne kámo...
až keď budú prachy!

Len tvár starca čumí z okna
vidí, čo sa deje.
Márne kričí na ostatných
Boha, chlapi, zle je!

Teperí sa na nohy,
brzda visí v diali.
Je prežratý, ledva funí
už aby by stáli.

Postrehli však iný,
aký mal on zámer.
Chceli mu to prekaziť,
zabili ho, takmer.

Vlak sa nesmie zastaviť,
krok späť by to bol v pokroku,
aby si to pamätal,
kopli ho do rozkroku.

Rýchlik fičí po koľajách
priepasť sa už blíži,
možno hrozná tragédia
ľudí trochu zblíži.

Keď posledná postava
v tomto vlaku zomrie,
krok späť by to vyriešil,
lepší bol by koniec.