Nenormálny blog

Peniaze boli vymyslené homo sapiensom dávno pradávno, keď ešte v riekach tiekla čistá voda, na zem dopadalo menej UV žiarenia v dôsledku celistvejšej ozónovej vrstvy a vzduch nebol napáchnutý výfukmi tak divne vyzerajúcich vecí, ktorým hovoríme autá. Ich pôvodnou úlohou bolo nahradiť výmenný obchod.

Vďaka deľbe práce sa ľudia začali špecializovať na nejaký druh činnosti, v dôsledku čoho si napokon vypestovali zručnosť, a onú konkrétnu prácu potom vykonávali efektívnejšie a kvalitnejšie. Človek sa už nemusel postarať o všetko sám. Ak prispel niečím užitočným do spoločnosti, niečo ďalšie od tej spoločnosti zasa získal.

Takže lovci zásobovali spoločnosť mäsom (o iné sa nestarali), vďaka drevorubačom a staviteľom mali kde bývať a o ochranu pred nepriateľom sa starali vojaci, ktorý celé dni tvrdo trénovali a nemuseli sa zaoberať zháňaním potravy, či stavbou domu.

Ľudská spoločnosť sa však rozrastala, služieb a výrobkov pomaly pribúdalo a tak sa začali objavovať jedinci, ktorý toho zas tak moc nespravili, ale výhody spoločnosti si veselo užívali.

Možno aj preto boli vymyslené peniaze. Proste bolo potrebné ohodnotiť prínos každého jedinca pre spoločnosť. Vyzeralo to ako dobrý nápad a možno to aj chvíľu fungovalo. Človek niečo pre spoločnosť spravil, ona ho za to zaplatila, aby si on za inak prakticky nepoužiteľné platidlo kúpil niečo, čo zas vyprodukoval niekto iný. Bohužiaľ, dnes to tak celkom zrejme nefunguje.

Skrátka, ľudia tvoriaci túto spoločnosť niečo vyprodukujú, tí bohatší si z toho logicky viac vezmú. Otázkou však je, či ich bohatstvo je skutočne odrazom ich prínosu tejto produkcii.

Podaktorí tvrdia, že oni robiť nemusia, že za nich vlastne robia peniaze. To je ale pekná kravina, keď sa nad tým trocha zamyslíte. Peniaze predsa nikdy nič nevyrobili, vždy za tým boli ľudia, ktorý boli za tieto peniaze platený. Obetovať peniaze na zaplatenie práce iného je veľmi jednoduché, pokiaľ tie peniaze už máte.

Dnes na všetko hľadíme cez peniaze. Vidíme na ulici nového meďáka a špekulujeme, koľko prachov asi tak jeho majiteľa stál, nadávame na ceny v obchodoch, nadávame na hromadnú dopravu, ktorá si opäť dovolila zvýšiť cestovné, rozmýšľame, koľko miliónov asi stála tá vila, ktorú sme videli v milionárskej štvrti. Na všetko myslíme cez peňažné sumy a pomaly zabúdame, že nie peniaze postavili onú vilu, ale niekto ju musel navrhnúť, niekto postaviť, niekto vymalovať. Aj MHD funguje len preto, že mnoho ľudí dennodenne chodí do práce, ktorú vykonáva, obetuje jej svoj čas a energiu.

Pôvodne mali peniaze ohodnotiť ľudskú prácu. Čím prospešnejšia a obetavejšia pre spoločnosť, tým by mala byť viac aj finančne ohodnotená. Dnes je to akosi naopak. Produktivita spoločnosti už nie je orientovaná na prospešnosť tejto spoločnosti, ale na peňažný zisk, čo bohužiaľ nie je to isté.

A tu sú dôsledky:

• Zbytočná produkcia - získa tým len istá skupina ľudí, ale vplyv na spoločnosť ako celok je skôr negatívny (napr. reklamný priemysel)
• kvalita na úkor kvantity - vyrábame čo najlacnejšie, čo najviac a s čo najnižšou životnosťou, lebo to prináša zisk, dáva ľuďom prácu atď (a čo na tom, že sa generuje i kvantum odpadu, to predsa zamestná ďalších ľudí, čo na tom, že sa viac drancujú prírodné zdroje...)

Kvôli vysokým ziskom niektorých ľudí sa nezmyselne ženieme za čo najvyššou produktivitou. Avšak nemá byť produktivita taká, aby čo najefektívnejšie pokryla potreby spoločnosti? Prečo sa vyrábajú napr. topánky, ktoré vydržia len dva roky, keď sme technicky schopný vyrobiť také, ktoré vydržia desať?

Kedysi dávno stačilo človeku 20 hodín práce týždenne, aby uspokojil svoje potreby. Zvyšný čas mohol robiť, čo sa mu zachcelo. V dnešnej dobe plnej technických pomôcok a vymožeností pracujeme (teda okrem "darmožráčov") minimálne dvakrát toľko, len preto, aby sme si zarobili peniaze, ktoré ešte následne vymieňame za produkty a prípadne máme i ďalšie mimopracovné povinnosti. Samozrejme, doba sa mení, človek je čoraz náročnejší, ale pri pohľade na to mrhanie zdrojov len preto, že to niekomu prináša väčší zisk sa nemôžem ubrániť myšlienke, že za menej práce by bolo v tomto prípade možno i viac muziky. Len by ľudia nesmeli byť príliš chamtivý.

A teraz nadišla chvíľa pravdy. V čom túto spoločnosť využívate (teda využívate niečo, čo spravil niekto iný)? Začnite pekne raňajkami. Ono aj ten rožok musel niekto upiecť, vďaka práci ďalších ľudí si môžete umyť zuby, ísť na záchod, potom do práce... máte nejaké vzdelanie, čítate knihy, pozeráte telku... A čo VY vykonávate pre túto spoločnosť? Je to skutočne hodné toho, čo si z nej beriete? Peniaze teraz nech idú stranou, berte do úvahy iba váš čas a vaše úsilie.

Holt, ja musím sebakriticky uznať, že asi viac beriem, ako dávam. Mám prácu, s priemerným platom, ale svojou prácou generujem hlavne zisk pre svojho zamestnávateľa. Celkovo moja služba spoločnosti je dosť chabá. Existujú ľudia, ktorý spoločnosti obetujú viac času a energie a napriek tomu zarábajú menej. Majú proste smolu, že sú viac nahraditeľný, hoci ich práca sa nahradiť nedá.

Nechcem tvrdiť, že všetci by snáď mali zarábať rovnako, lebo je to nezmysel. Ale podobný nezmysel je i podporovať zväčšujúci sa rozdiel medzi boháčmi a pracujúcimi chudákmi (chudákov, ktorý ani nemajú záujem pracovať sa rozhodne nezastávam, nevidím dôvod, prečo by im spoločnosť mala niečo dávať, keď oni nemajú najmenší záujem urobiť niečo pre ňu).

Prečo by bohatí nemali bohatnúť viac ako je zdravé? Mnoho krát sa stretávam s argumentom: "Chcete trestať ľudí preto, že sú šikovnejší ako iný?" Podľa mňa to nie je o šikovnosti. Pokiaľ niekto zbohatne na šikovnosti, ktorú využije v prospech spoločnosti, tak nie som proti. Ak však niekto využije svoju šikovnosť k zneužitiu, ťažko povedať, že je to správne. To by sme tiež mohli ponechať šikovnému zlodejovi jeho lup. Možno sa pri tej krádeži zapotil, stálo ho to veľa driny, ale v konečnom dôsledku svojou "prácou" túto spoločnosť poškodil.

Záverečné zhrnutie: myslím, že sme až príliš oblbnutý peniazmi a vidinou zisku, pričom na spoločnosť ako celok kašleme. V dôsledku toho tu máme bohatých pánov, na ktorých luxus sa skladá mnoho iných ľudí, dokonca i zbytočnou prácou. Človek by však nemal žiť len preto, aby pracoval, ale mal by pracovať preto, aby žil.